Marasmus alebo extrémne hladovanie

Marasmus je stav extrémneho vyhladovania. Vzniká vtedy, keď má jedinec nedostatok energie, bielkovín a ostatných výživových faktorov.

Výskyt marasmu

• deti
• dospelí 
• najmä u ľudí v rozvojových krajinách

Charakteristika marasmu

• strata rezervného tuku v podkožnej vrste
• využívanie bielkovín obličiek a pečene
• poškodenie imunitného systému 
• slabosť
• znížená duševná výkonnosť
• nižšia telesná výkonnosť

Faktory spôsobujúce marasmus

• porucha jedenia
• porucha správania sa
• zrýchlenie metabolizmu
• poškodenie absorpcie nutrientami

Marasmus detí

• marasmus môže vzniknúť u detí, ktoré boli predčasne narodené
• keď matka prestane dojčiť a nemá inú potravu pre dieťa, tiež môže nastať marasmus
• môže nastať v ktoromkoľvek veku
• jeho výskyt je častejši ako u kwashiorkore 
• taktiež sa vyskytuje, keď má dieťa tráviace ťažkosti, hnačky, maláriu, osýpky, záchvaty kašľu
• dieťa nemôže zavrieť oči
• koža na dieťati pripomína pokrčený pergamen
• dieťa má stareckú tvár

Nutričný marazmus dospelých

• je u dospelých veľmi častý
• 5 hlavných príčin:

1. nedostatok potravy (hladovanie - vojny, prírodné katastrofy ako sucho, povodne, zemetrasenie)
2. nádory
3. infekcie (najčastejšie AIDS)
4. poruchy príjmu potravy (napr. anorexia nervosa)
5. malabsorpcia (nedostatočné vstrebávanie - cystická fibróza, celiakia)

Zásady správnej výživy

1. Konzumovať pestrú stravu – pri konzumácii pestrej stravy dodávate telu všetky potrebné živiny, ako len pri konzumácii jednostrannej stravy.
2. Stravovať sa 4-5-krát denne – treba dodržiavať frekvenciu prijímania jedál, zvýšiť počet jedál s menšími porciami a vyhýbať sa objemným jedlám 3 krát za deň. Takisto treba pamätať na to, že 2-3 hodiny pred nočným spaním vôbec nejesť.
3. Dodržiavať optimálny príjem energie – počas celého dňa je nutné zabezpečiť rovnováhu energetického príjmu a výdaja. Príjem energie potravou je optimálny vtedy, keď sa hmotnosť tela udržuje na BMI – 20-25 kg/m2.
4. Obmedziť príjem tukov na celkovo maximálne 30 % prijímanej energie – prijímať cholesterol maximálne 300 mg denne, znížiť príjem nasýtených mastných kyselín (živočíšne tuky), prijímať n-6 polynenasýtené mastné kyseliny (slnečnicový olej, repkový olej), zvýšiť n-9 mononenasýtené mastné kyseliny (olivový olej), výrazne zvýšiť n-3 polynenasýtené mastné kyseliny (rybí tuk).
5. Dodržiavať príjem bielkovín asi na 10-15 % energie – prijať cca 0,8 g/kg hmotnosti na deň. Hlavným zdrojom bielkovín je mäso, mliečne výrobky a vajcia. 
6. Podiel sacharidov by mal predstavovať 55-60 % energie – a mal by pozostávať z komplexných sacharidov s vlákninou. Sem patrí ovocie, zelenina (zemiaky, strukoviny), celozrnné produkty a výrobky z tmavej múky. Úplne obmedziť rafinovaný cukor na 1/10 prijímanej energie za deň.  
7. Zvýšiť príjem vlákniny na 20-40 g/deň – vláknina je obsiahnutá v ovocí, zelenine a v celozrnných výrobkoch.  
8. Zvýšiť príjem mikronutrientov – optimálny príjem vitamínov a minerálnych látok sa dá zabezpečiť konzumáciou rôznych rastlinných a živočíšnych výrobkov.  
9. Obmedziť spotrebu kuchynskej soli na maximálne 5-7,5 g denne – skutočná potreba soli na deň je menej ako 1,25 g, priemerná spotreba je však asi 10-12 g/deň. Odporúča sa nesoliť vôbec, alebo minimálne, čo je veľmi dôležité pri hypertenzii, edémoch a pri srdcovej, pečeňovej a obličkovej slabosti. Takisto sa vyhýbať konzervovaným, údeným a soleným potravinám.  
10. Obmedziť konzumáciu alkoholu – nepožívať viac ako 30 g etanolu denne, čo zodpovedá asi 2-3 dl vína. Vyššia konzumácia alkoholu vedie k chorobám pečene, periférnych nervov i centrálnej nervovej sústavy a pod.