Marasmus alebo extrémne hladovanie

Marasmus je stav extrémneho vyhladovania. Vzniká vtedy, keď má jedinec nedostatok energie, bielkovín a ostatných výživových faktorov.

Výskyt marasmu

• deti
• dospelí 
• najmä u ľudí v rozvojových krajinách

Charakteristika marasmu

• strata rezervného tuku v podkožnej vrste
• využívanie bielkovín obličiek a pečene
• poškodenie imunitného systému 
• slabosť
• znížená duševná výkonnosť
• nižšia telesná výkonnosť

Faktory spôsobujúce marasmus

• porucha jedenia
• porucha správania sa
• zrýchlenie metabolizmu
• poškodenie absorpcie nutrientami

Marasmus detí

• marasmus môže vzniknúť u detí, ktoré boli predčasne narodené
• keď matka prestane dojčiť a nemá inú potravu pre dieťa, tiež môže nastať marasmus
• môže nastať v ktoromkoľvek veku
• jeho výskyt je častejši ako u kwashiorkore 
• taktiež sa vyskytuje, keď má dieťa tráviace ťažkosti, hnačky, maláriu, osýpky, záchvaty kašľu
• dieťa nemôže zavrieť oči
• koža na dieťati pripomína pokrčený pergamen
• dieťa má stareckú tvár

Nutričný marazmus dospelých

• je u dospelých veľmi častý
• 5 hlavných príčin:

1. nedostatok potravy (hladovanie - vojny, prírodné katastrofy ako sucho, povodne, zemetrasenie)
2. nádory
3. infekcie (najčastejšie AIDS)
4. poruchy príjmu potravy (napr. anorexia nervosa)
5. malabsorpcia (nedostatočné vstrebávanie - cystická fibróza, celiakia)

Frutariánstvo, ovocie, ovocie a ešte raz ovocie

Ten, kto sa už niekedy stretol s frutariánmi, určite vie, čím sa vyznačuje táto neobvyklá skupina ľudí. Sú to ľudia, ktorí konzumujú iba surové ovocie. Dodržiavajú prísne ovocné diéty, ktoré pozostávajú len z rôznych druhov ovocia a doplňujú ich škrupinovými plodmi.

Diéta založená výhradne len na konzumácii ovocia je veľmi ekonomicky náročná, preto si ju môžu dovoliť len ľudia, ktorí majú lepšie finančné zázemie.

Ale čo treba veľmi výrazne podotknúť je, že dlhodobejšie užívanie práve tejto formy diéty u človeka vedie k nedostatočnému príjmu bielkovín, minerálnych látok a vitamínov skupiny B a následne vznikajú ochorenia práve z deficitu týchto životne dôležitých látok.


Ak máte akékoľvek otázky, zapojte sa do diskusie.

(Zdroj obrázku: google.com)

Zásady správnej výživy

1. Konzumovať pestrú stravu – pri konzumácii pestrej stravy dodávate telu všetky potrebné živiny, ako len pri konzumácii jednostrannej stravy.
2. Stravovať sa 4-5-krát denne – treba dodržiavať frekvenciu prijímania jedál, zvýšiť počet jedál s menšími porciami a vyhýbať sa objemným jedlám 3 krát za deň. Takisto treba pamätať na to, že 2-3 hodiny pred nočným spaním vôbec nejesť.
3. Dodržiavať optimálny príjem energie – počas celého dňa je nutné zabezpečiť rovnováhu energetického príjmu a výdaja. Príjem energie potravou je optimálny vtedy, keď sa hmotnosť tela udržuje na BMI – 20-25 kg/m2.
4. Obmedziť príjem tukov na celkovo maximálne 30 % prijímanej energie – prijímať cholesterol maximálne 300 mg denne, znížiť príjem nasýtených mastných kyselín (živočíšne tuky), prijímať n-6 polynenasýtené mastné kyseliny (slnečnicový olej, repkový olej), zvýšiť n-9 mononenasýtené mastné kyseliny (olivový olej), výrazne zvýšiť n-3 polynenasýtené mastné kyseliny (rybí tuk).
5. Dodržiavať príjem bielkovín asi na 10-15 % energie – prijať cca 0,8 g/kg hmotnosti na deň. Hlavným zdrojom bielkovín je mäso, mliečne výrobky a vajcia. 
6. Podiel sacharidov by mal predstavovať 55-60 % energie – a mal by pozostávať z komplexných sacharidov s vlákninou. Sem patrí ovocie, zelenina (zemiaky, strukoviny), celozrnné produkty a výrobky z tmavej múky. Úplne obmedziť rafinovaný cukor na 1/10 prijímanej energie za deň.  
7. Zvýšiť príjem vlákniny na 20-40 g/deň – vláknina je obsiahnutá v ovocí, zelenine a v celozrnných výrobkoch.  
8. Zvýšiť príjem mikronutrientov – optimálny príjem vitamínov a minerálnych látok sa dá zabezpečiť konzumáciou rôznych rastlinných a živočíšnych výrobkov.  
9. Obmedziť spotrebu kuchynskej soli na maximálne 5-7,5 g denne – skutočná potreba soli na deň je menej ako 1,25 g, priemerná spotreba je však asi 10-12 g/deň. Odporúča sa nesoliť vôbec, alebo minimálne, čo je veľmi dôležité pri hypertenzii, edémoch a pri srdcovej, pečeňovej a obličkovej slabosti. Takisto sa vyhýbať konzervovaným, údeným a soleným potravinám.  
10. Obmedziť konzumáciu alkoholu – nepožívať viac ako 30 g etanolu denne, čo zodpovedá asi 2-3 dl vína. Vyššia konzumácia alkoholu vedie k chorobám pečene, periférnych nervov i centrálnej nervovej sústavy a pod.